Črepinky 2.

Túžime po emočne vyrovnanom dieťati. Po takom, ktoré bude ľahšie zvládať zmeny prostredia, takže sa bude vedieť rýchlo zadaptovať. Ak budeme trpezliví a vedome na tom pracovať, tak sa to aj podarí (s malou námahou, no bez bláznenia a zúfalých pocitov z rodičovstva). 

Príprava na budúce situácie je v poriadku. Ale čo prítomnosť? Umožňujeme dieťaťu napĺňať jeho aktuálne potreby? Čo ak vedome alebo nevedome ovplyvňujeme jeho vývin a prirodzené reakcie nepriaznivým spôsobom? Uľahčujeme či naopak sťažujeme jeho cestu k samostatnej a šťastnej bytosti, ktorá dokáže porozumieť ľudským emóciám? Vieme sa s dieťaťom rozprávať tak, že sa snažíme o pochopenie emócií, ktoré prežívame?

Vnímam situácie, kedy rodič prehliada silné emócie svojho dieťaťa, pretože sa ich bojí alebo im nerozumie. Stretávam sa s tým najmä teraz, keď je svet dospelých, zamestnaných a najmä "detných/viacdetných" viac než hektický. Doplácajú na to deti, ktoré prestávajú rozumieť vlastným emóciám. Nie sú na nich pripravené, pretože nemajú možnosť stretávať sa s nimi.

Hlavnú rolu v tejto dráme hrá čas rodičov. Čas trávený s deťmi, a samozrejme jeho kvalita. Užívame si tento čas? Sme naozaj prítomní celým svojím JA? Dávame dieťaťu najavo naše pravé emócie? Sú dostatočne priehľadné a zrozumiteľné? Chápeme, ktoré z našich emócií sú práve teraz potrebné vyjadriť pred dieťaťom? Sýtime dostatok tých dôležitých emócií pre dieťa?

Či už sú to pozitívne alebo tie negatívne emócie, oba póly sú dôležité pre ľudské sebavyjadrenie. Aj ja sa stále učím rozoznať, ktoré emócie dieťaťu chýbajú, prípadne ktoré ešte nepozná.

Táto črepinka plná rečníckych otázok by mala slúžiť k zamysleniu sa nad tým, či dávame dieťaťu dostatok priestoru k spoznávaniu emócii všetkého druhu a zároveň, či s nimi vieme ďalej pracovať. Ak je odpoveď áno, môžeme predpokladať, že pri stretnutí s ďalšou podobnou emóciou sa s ňou dieťa jednoduchšie vyrovná. A my, ktorí stojíme na opačnej strane komunikačného kanála, budeme vedieť správne reagovať.

Človek bez poznania vlastných emócií, ktoré nevie vyjadriť, je ako človek bez jazyka. Človek, ktorý nevie porozumieť emóciám druhých je ako človek bez komunikačného prostriedku. Deti sú iba vo fáze spoznávania vonkajšieho a vnútorného sveta. Emócie nám pomáhajú v sebavyjadrení a fungovaní vo vzťahoch. Ich význam spoznávame už v útlom veku. Každý z nás je jedinečný práve vďaka emóciám a spôsobu ako sa s nimi vysporiadame.

Naučme svoje dieťa vyjadriť vlastné vnútorné prežívanie.