Čakanie u lekára s 3-ročným dieťaťom

Čo robiť s dieťaťom v čakárni? Ako na deti, aby vydržali čakať dve hodiny? Ako byť pri tom trpezlivá/ý? Ako ich na čakanie u lekára pripraviť? Aj vy často dopredu gúľate očami, keď viete, že vás čaká takáto nemilá povinnosť? Nie ste v tom sami!

Ako to spolu prežiť?

Ja, keď idem s mojím krpcom k pediatričke, balím pomaly celý kufor. No nie zas až kufor, ale menší batoh to určite je.

Osvedčené tipy:

  • pitie a niečo na zahryznutie,

  • vlhčené obrúsky,

  • obľúbenú malú (zdôrazňujem MALÚ) hračku,

  • pero a nejaký zdrap papiera, kde sa dá čmárať (maľovanka či v stave nepripravenosti aj          druhá strana starej lekárskej správy postačí),

  • zaujímavú knihu,

  • plne nabitý mobil,

  • vrece trpezlivosti pre seba i dieťa.

Balíte ešte niečo naviac? Dajte mi tip, možno sa nám čakanie opäť o nejakú novinku skráti.

Tiež to, že sme tam na 90 % mamičky s deťmi, ma utvrdzuje v tom, že sme určite viac trpezlivé (a obetavé) to tam s nimi vydržať. Samozrejme, že tatkovia sú v tom tiež machri – keď musíš, tak musíš.

Foto: LULA

Foto: LULA

Ako na deti, keď idete k lekárovi?

Keď už krpec začal vnímať pani lekárku, vždy sme sa doma alebo v čakárni rozprávali, čo mu bude robiť. Pretože podľa mňa povedať, že veď to nič nebude, nie je tak celkom pravda.

Bude. Nech vie, čo ho čaká. Deti majú rady pravdu, tak prečo klamať.

Skúšali sme si otvárať ústa, počúvať srdiečko, pohladkať bruško, pozrieť sa do ucha, merať a vážiť. Naučila som ho aj meno pani lekárky, Patrícia, hneď s ňou bol väčší kamarát.

Niekedy sa až smiala, že ešte mu ani nepovie a on už otvára ústa a dvíha tričko, aby ho popočúvala. Zatiaľ sa nám nikdy nestalo, aby tam šiel so strachom alebo nejak veľmi plakal.

Nástrahy v čakárni?

Detský kútik

Ako prvá nástraha je detský kútik plný hračiek, z ktorého na moje dieťa číhajú bacily a vírusy z každej strany. Aspoň takto to vnímam ja. Myslíte si to aj vy? Míľovými krokmi okolo neho vždy ideme.

Ale keďže čakanie u lekára si vyžaduje nejaký ten čas tam strávený a v našom prípade sú to tak dve hodinky normál, hrať sa musíte. Vtedy vyťahujeme obľúbenú hračku, najčastejšie autíčko, s ktorým po mne jazdí, vrátane hlavy.

Choré deti

Iné choré deti. Nie žeby moje dieťa nebolo choré, keď som s ním už u lekára, ale povedzme si pravdu: vždy si môžete so sebou zobrať nejakú tú ďalšiu chorobu navyše.

Na začiatku našej čakacej doby má krpec ešte dosť energie na chodenie a behanie po celej čakárni – a to sa vždy k nemu niekto pridá, alebo on k niekomu. Takže po chvíli ho krotím a vyťahujeme obľúbenú knihu. Jej čítanie a listovanie nám pri tom najlepšom zaberie aj 20 minút.

Návšteva toalety

Návšteva toalety. Zaručene je to v čase, keď sme už konečne na rade a presunuli sme sa bližšie k dverám. Neviem prečo, ale mám pocit, že návšteva verejnej toalety je pre deti priam vedecký úkaz. Všetko je potrebné pochytať, vyskúšať, všade v tej malej miestnosti byť a hlavne mať okolo toho veeeeeeeľa rečí.

„Čo je toto? Na čo je tam kôš? Čo je v ňom? Prečo tu smrdí?“ Tu by som vyzdvihla neprekonateľný význam vlhčených utierok, kde som miestami schopná vyutierať aj celú záchodovú misu, nielen krpca po jej návšteve.

Prebaľovacie pulty

Neviem, či tieto pulty v čakárni ešte slúžia naozaj na tento účel, ale minimálne tam dieťa dáte sadnúť. Keď bol krpec bábätko, nosila som so sebou aj svoju podložku, ktorú som v nutnom prípade dala pod neho na pult a tak ho prebalila. Ale inak nevyužívam.

Nespokojný rodič

Človek dieťaťa, ktorý má už pri príchode do čakárne toho evidentne plné zuby a frfle hneď od začiatku. Nechcem byť nevrlá, ale všetci dobre vieme, ako to dnes vyzerá s naším zdravotníctvom.

Ja si vážim aj tých skutočne pár dobrých lekárov, ktorí pracujú nonstop, aj keď mnohí to tak asi nevidia. Naša pediatrička má dokonca dve zdravotné sestry, aby to všetko stíhali, a aj tak sa ľudia sťažujú.

Bola som tam minule potvrdiť papier do škôlky a sestrička mi povedala, že už som asi štyridsiata od rána, ktorá som s takouto požiadavkou prišla.

„Ja už ani nie som sestra, ja som administratívny pracovník,“ povedala mi. Ale snažia sa vyhovieť naozaj všetkým.

 Vrece trpezlivosti

 Krpec už vypil čaj, dal si malé pečivo, čítal knihu, autíčko skončilo v batohu, pokreslil všetky možné letáčiky, prediskutovali sme zaujímavé plagáty zdravotníckych potrieb na stenách, zopakovali všetky básničky.

„Ešte dvaja pred nami a ideme,“ utešujem sa. Vyťahujem najväčší tromf, mobil. Púšťam krpcovi rozprávky a s opretou hlavou o stenu čakám, kedy zakričia naše poradové číslo. Čakanie u lekára je skúška mojej trpezlivosti.

Je to tu!

V priebehu pätnástich minút sme vybavení a odchádzame z čakárne so zalepeným prstom, receptom a lízankou v ruke. Teda ja s receptom a krpec s lízankou v ruke, veď to opäť zvládol na výbornú.

Akokoľvek prebieha vaše čakanie u lekára, ideme tam s cieľom pomôcť vyliečiť a byť zdraví a ten čas za to stojí.

Veľa zdravia!