Imaginárny priateľ môjho dieťaťa

Rodičia môžu byť znepokojení, keď im ich syn alebo dcéra oznámi, že má vymysleného priateľa. Zľaknú sa, ak ich počujú rozprávať sa s niekým, kto tam nie je. Deti od nich môžu požadovať, aby si nesadli na miesto, kde sedí ich kamarát. Presviedčajú vás, že ich kamarát má superschopnosti, a keď chce, môže byť neviditeľný – napríklad práve teraz.

Kedy sa stretneme s imaginárnym priateľom?

Deti vo veku 378 rokov sa môžu kamarátiť aj s vymyslenými priateľmi. Často sa to deje v období, keď majú pocit, že nemajú dostatočnú kontrolu nad svojím životom, že sa im dejú udalosti, ktoré nevedia ovplyvniť.

Môžu sa cítiť tými udalosťami, napríklad rozvodom rodičov, prevalcované. Rodičia často bývajú pohltení práve vlastnými pocitmi krivdy, hnevu a sklamania, keď sa rozvádzajú, a uniká im ich dcéra alebo syn.

osamelé dieťa

Ako sa cítia deti s imaginárnym priateľom?

Deti sa môžu cítiť, ako keby boli odsunuté na vedľajšiu koľaj. Všetko je zrazu dôležitejšie ako ony. Nevnímajú dostatok záujmu a pozornosti zo strany svojich mám a otcov.

Chlapci aj dievčatá potrebujú niekoho, kto im vráti poriadok do chaosu a vyjadrí porozumenie. Práve imaginárny priateľ sa môže stať tým najlepším poslucháčom a podporovateľom dieťaťa.

Objaviť sa môže aj v období, keď dieťa zápasí s adaptáciou do nového prostredia, keď sa mu nedarí zapadnúť do kolektívu vrstovníkov, keď mu zomrie niekto blízky – teda nemá kontrolu nad tým, čo sa mu v živote deje.

Deti si vymyslia priateľov aj vtedy, ak sa cítia osamelé, opustené, bojujú s rôznymi nepríjemnými pocitmi, ako napríklad sa necítia dostatočne odvážne, schopné, silné, šikovné v porovnaní so svojimi kamarátmi a spolužiakmi.

Aký je vymyslený priateľ vašich detí?

Imaginárneho kamaráta si môžu vytvoriť aj ako spoločníka pri hre. Deti, ktoré majú bohatú fantáziu a sú veľmi vnímavé, ho môžu mať tiež.

Tak ako dievčatá, aj chlapci môžu mať svojich vymyslených kamarátov. Chlapci však najčastejšie majú za imaginárnych kamarátov superhrdinov, kým dievčatá skôr obyčajné ľudské osoby.

Imaginárnym priateľom najčastejšie býva osoba rovnakého pohlavia a v rovnakom veku, ako je dieťa. Máva lepšie vlastnosti a schopnosti – takto si dieťa vytvára ideál seba. Práve takýto imaginárny priateľ mu môže pomôcť v prekonávaní prekážok a ťažkostí. Môže ho povzbudzovať, môže mu ísť vzorom.

vymyslený priateľ detí

Imaginárny priateľ však môže byť aj slabší a mať vlastnosti, ktoré dieťa nechce mať. Vtedy sa vďaka nemu dieťa cíti istejšie, odvážnejšie, schopnejšie – aspoň od niekoho je lepšie. Môže aspoň na fantazijnej úrovni budovať pozitívny obraz seba.

Aj zviera, rozprávková postava, predmet, hračka, človek, ktorý už nežije, duch alebo mimozemšťan môžu vystupovať v rolách imaginárnych kamarátov, ktorí sú prechodne prítomní v živote dieťaťa.

Imaginárny priateľ je chápavý

Okrem toho sa imaginárny priateľ s dieťaťom nikdy neháda. Vždy chce robiť to isté čo ono, hrať tú istú hru alebo pozerať tú istú rozprávku. Pozorne počúva a dokáže udržať tajomstvo. Váš syn alebo vaša dcérka sa mu môžu posťažovať a uvolniť napätie, ktoré sa v nich nahromadilo. Ak budete pozorne sledovať ich hru alebo počúvať ich rozhovory, môžete lepšie porozumieť tomu, čo sa v ich duši deje.

imaginárny priateľ u detí

Ako odhalíme imaginárneho priateľa v hre?

Ako rodičia nemusíte vedieť o tom, že vaše ratolesti majú imaginárneho, teda vymysleného priateľa. Keď vidíte, ako sa váš syn alebo vaša dcéra rozpráva sám alebo sama so sebou v izbe, ešte to neznamená, že má neviditeľného priateľa.

Deti používajú takzvanú egocentrickú reč, čiže reč pre seba, aby sa dokázali lepšie sústrediť na akuálnu činnosť, a automatizujú si svoje pohyby. Často si takýmto spôsobom napomáhajú, aby veci vykonávali správne, a povzdbudzujú sa.

Rozlíšiť treba aj symbolickú hru, keď dieťa predstiera, že je niečím, a rovnako môže predstierať, že osoby alebo predmety sú niečím. Ide o hru na lekára a pacienta, mamu a otca, policajta a lupiča a pod., keď dieťa môže hrať obe roly a vystupovať vždy v osobe niekoho iného. Dieťa vie, že hrá len „akože“ lupiča, ktorý v skutočnosti nie je prítomný v jeho izbe, a nepremenil sa v neho naozaj. Dokáže rozlíšiť fantáziu a realitu.

Deti sa hrajú rôzne

Symbolická hra umožňuje dieťaťu rozvíjať a zažívať pocity, ktoré súvisia s kontrolou a kompetenciami, ktoré v reálnom živote nesmú alebo nedokážu vyjadriť. Deti v tzv. období vzdoru sa stávajú osobnosťami s vlastnými názormi, želaniami, potrebami a snami.

Sú stále samostatnejšie a schopnejšie, takže je pochopiteľné, že chcú byť tvorcami vlastného života. Potrebujú zažiť, že svojimi činmi vplývajú na svoje okolie a vytvárajú ho. Ak im to nie je dopriate, môžu si pomôcť vytvorením priateľa, cez ktorého si uspokoja svoje potreby.

Ďalší prípad je, keď sa dieťa tvári, že v izbe sa niekto naozaj nachádza – má svoje meno, miesto, potreby. Popisuje ho veľmi detailne. Vtedy si neželá, aby ste si sadli na určitú stoličku, lebo tam sedí jeho kamarát. Môže vás požiadať, aby ste nabrali večeru aj jeho kamarátovi, alebo bude chcieť, aby ste zapli pásy im obom v aute.

deti a hra

Ako dlho žije imaginárny priateľ?

Imaginárny priateľ je výtvorom fantázie vášho syna alebo vašej dcéry. Oni ho vytvorili a len oni poznajú ten čas, keď sú pripravené poslať ho preč.

Áno, dieťa sa dokáže rozlúčiť so svojím vymysleným priateľom v momente, keď ho prestane potrebovať. Bežne sa to deje do 8 rokov.

Sú však imaginárni priatelia, ktorí svoju misiu splnia o čosi skôr. Dieťa ich prepustí po niekoľkých dňoch, týždňoch alebo aj mesiacoch.

Kedy vyhľadať psychológa?

Vrásky na čele vám môže robiť to, ak je imaginárny priateľ až príliš dlho členom vašej rodiny a vaše dieťa iných priateľov nemá a ani nechce mať. Vtedy odporúčam porozprávať sa so psychológom. Problémom nie je, že vaše dieťa má imaginárneho priateľa. Problémom môže byť to, že sa dlhodobo a samo nedokáže s niečím vyrovnať, trápi sa a potrebuje pomoc.

Na čo slúži imaginárny priateľ?

Dieťa použije svojho imaginárneho priateľa ako bezpečné spojenie dvoch svetov: fantazijného a skutočného. Imaginárny priateľ má vždy dôležitú úlohu v živote vašich detí.

Pomáha im zvládnuť strach z tmy, narodenie bračeka alebo sestričky, separačnú úzkosť, nezhody medzi vami, rozvod, sťahovanie sa, zmenu škôlky alebo školy, vážne ochorenie, úmrtie príbuzného a pod.

Imaginárny priateľ pomáha dieťaťu udržať si alebo budovať pozitívny obraz seba, ako som písala vyššie. Buď si vytvorí svoje ideálne ja, ktoré mu pomáha zvládnuť každodenného nároky života, alebo vymyslený kamarát bude horší a ono sa môže cítiť silnejšie a schopnejšie, ako v skutočnosti je.

Čo však máte robiť ako mama alebo otec, ak sa do vašej rodiny prechodne nasťahuje imaginárny priateľ vašich detí?

ako reagovať na imaginárneho priateľa?

Ako sa máme správať k svojmu dieťaťu? Čo robiť a čo nerobiť?

  1. Prijmite imaginárneho priateľa a snažte sa pochopiť, prečo ho vaše dieťa potrebuje.

  2. Nesmejte sa vašej dcérke alebo vášmu synovi, hrajte ich hru – avšak ju neiniciujte.

  3. Nedovoľte im vyhovárať sa na imaginárneho priateľa, keď niečo vyvedú alebo neplnia svoje povinnosti. Treba byť však na pozore, nakoľko imaginárny priateľ môže byť aj panovačný alebo agresívny a akože hovoriť dieťaťu, čo zlého má urobiť.

  4. Nedovoľte im, aby mali len tohto jedného, iba vymysleného priateľa. Pomôžte svojim deťom nájsť aj skutočných kamarátov.

  5. Nepopierajte existenciu vymysleného priateľa. Aj keď sa vy budete tváriť, že neexistuje, vaše dieťa s ním bude pestovať vzťah. Maximálne v ňom vyvoláte pocity viny a prestane o ňom hovoriť.

  6. Nevyhadzujte imaginárneho priateľa vášho dieťaťa z rodiny, ale ani nedovoľte, aby zostal príliš dlho. Konzultujte s odborníkom.

  7. Ak dieťa o ňom nechce hovoriť alebo ho nespomína, rešpektujte to. Môže chcieť mať ho len pre seba alebo sa za jeho existenciu hanbí pred vami, tak ho radšej popiera. Stať sa môže aj to, že imaginárny priateľ prestane existovať.

  8. Ak vás dieťa poprosí, aby ste nabrali aj jeho priateľovi obed, skúste zopakovať jeho požiadavku pokojne. Ak na nej bude trvať, naberte jedlo aj jeho kamarátovi. Vy ako rodič by ste sa však nemali bez toho, aby vás vaše dieťa poprosilo, spýtať, či máte nabrať aj jeho vymyslenému priateľovi.

  9. Je nevyhnutné si uvedomiť, že imaginárny priateľ vášho dieťaťa je len JEHO – ono si ho vymyslelo, lebo ho potrebuje. Je to pre neho výnimočný „človek“. Vy komunikujte len s vašou dcérou alebo synom a sústreďte sa na váš vzájomný a skutočný vzťah. Nepleťte do toho ich imaginárneho kamaráta.

  10. Ak vaša ratolesť o svojom priateľovi nehovorí, neiniciujte o ňom rozhovor. Bavte sa o ňom vtedy, ak vaše dieťa otvára tú tému. Vtedy ho pokojne poproste, aby vám o ňom povedalo viac: ako vyzerá, čo všetko robí, kedy spolu trávia čas a pod.

  11. Nemanipulujte vaše deti ich imaginárnym priateľom. Nepoužívajte vety: „Čo by povedal tvoj priateľ, že plačeš kvôli hlúpostiam? Tvoj priateľ je z teba určite veľmi sklamaný, keď si neumývaš zuby. Tvoj priateľ by nikdy nenechal svoje hračky rozhádzané po zemi.“ Vaše dieťa si vytvorilo priateľa, aby mu rozumelo a chránilo ho, a vy sa ich snažíte rozdeliť. Vo vašom dieťati to vyvoláva dokonca odpor, hnev, beznádej, pocit opustenosti, pocity viny.

  12. Porozprávajte sa aj s ostatnými členmi rodiny a usmernite ich, ako majú reagovať na imaginárneho priateľa vášho dieťaťa.

Je moje dieťa osamelé alebo len veľmi kreatívne?

Napriek tomu, že vaše dieťa sa môže cítiť osamelé a vymyslí si imaginárneho priateľa, nemá ho každé osamelé dieťa.

Aj keď skutočnosť, že imaginárny priateľ je vaším dieťaťom podrobne vykreslený, má vlastný príbeh a dieťa použilo svoju fantáziu nadpriemerným spôsobom, nesvedčí to jednoznačne o vyššej miere kreativity alebo inteligencie. Štúdie v tejto oblasti ešte stále prebiehajú.

Aké sú deti s imaginárnym priateľom?

Skupina odborníkov v Amerike však zistila, že deti s imaginárnymi priateľmi sú menej hanblivé, majú širšiu slovnú zásobu a dokážu sa pozerať na veci aj z pohľadu iných. Každopádne sú imaginárni priatelia dôležitými, aj keď len prechodnými spoločníkmi a pomocníkmi vašich detí.