Spím. Spíš? Nespíme!

Nadpisom tohto článku chcem poukázať na spánok a jeho neuveriteľné množstvo situácií, do ktorých sa ako rodičia spolu s deťmi dostávame. Nech si za tým predstavujete čokoľvek, každá z týchto situácií by vedela rozprávať svoj príbeh. A to či už máte bábätko, batoľa, škôlkara č ipubertiaka. Každé vývinové obdobie so sebou prináša zmeny.

A tak sa neraz pýtame:  „Koľko má spať moje dieťa? Kedy má ísť spať? Prečo nespí? Má dobrý spánkový režim?“

Spím

Keď sa povie slovo spánok, zalieva ma pocit blaha. Teda, čo sa týka toho môjho chceného, no nie reálneho spánku. Vtedy by sa to dalo prirovnať k búrlivým výšinám. Viete, keď sa v tom najlepšom hlbokom spánku prebudíte na plač, krik alebo hluk (z akýchkoľvek dôvodov) a vám začne šialene búšiť srdce a priam v sekunde reagujete na vzniknutú situáciu. Vtedy sú to tie búrlivé výšiny. No a ak sa to niekoľkokrát za noc opakuje, ráno sa zobudíte a máte pocit, že ste ten rovnomenný film celý videli, aj keď vôbec netušíte, o čom je. Potom sa pozriete do zrkadla a presviedčate sa, že ste už naozaj vstali.

Spíš?

Nech sa už nachádzate v akomkoľvek životnom období, určite si spomeniete na pár podobných situácií:

Máte doma čerstvé bábätko, ktoré spí aj vtedy, keď by nemuselo, teda spí, chvalabohu, ešte veľa hodín. Vtedy chodíte k jeho postieľke a pýtate sa sami pre seba: „Ešte stále spíš?“

Neskôr, keď už ste ako-tak spánkovo zohratí, pevne veríte, že pri odchode z detskej izby vaše dieťa spí. No na chodbe zistíte, že vaša viera vás tentoraz sklamala: „Mamiiii, chcem ešte mliečko. Potrebujem cikať.“

Prípadne s ním ležíte v posteli a ono sa vás po hodnej chvíli opýta: „Mami, spíš?“ Hráte mŕtveho chrobáka a dúfate, že vaše dieťa si z vás vezme príklad.

Potom prídu aj situácie, keď prídete do detskej izby a spýtate sa: „Spíš?“ Dieťa sa tvári, že akože spí, len nech mu dáte pokoj.

Na záver mi táto situácia napadla ako posledná. Keď sa dieťaťa opýtate: „Spíš?“ A ono skutočne spí.

Nespíme!

Sú tri hodiny ráno (aj keď ja to vnímam ako hlbokú noc). My nespíme! Teda ja a moje 1,5-ročné dieťa. Po plači a už spomínaných búrlivých výšinách sedíme na koberci v detskej izbe v pyžame a rozprávame sa. Teda šepkáme, pretože je noc a v noci je ticho, vtedy každý spí, aj hračky spia, aj tato spí.

Muži podľa mňa v nepočutí detského nočného plaču držia rekord vysoko nad ženami. Neviem, čím to je, ale ten náš materinský inštinkt je teda fakt dobre vyvinutý. Teda spolu začneme rozoberať príčiny a následky tejto našej pyžamovej nočnej párty a po hodine sa dieťa snažím presvedčiť, že hra „Kto prvý zaspí?“ je super. Samozrejme, že som super, no aj druhé miesto je výhra.

To bol ten lepší, prijateľnejší dôvod spoločnej nespavosti. Potom tu ale máme teploty, zvracania, kakania, rast zubov, prichádzajúca choroba. A to ešte len nespíme! Všetci nespíme! Ani tato nespí! Vtedy sme na vrchole búrlivých výšin a čakáme na zostup. Má to však možno jednu výhodu: aspoň viete, čo vášmu dieťaťu práve je. Čo ho bolí, trápi. Viete mu pomôcť a viete, že o chvíľu bude lepšie. Len vydržať. Práve som si však spomenula na rastúce zuby – stoličky, a to s takmer „štyridsiatkami“ teplotami teda vôbec netrvalo chvíľu...

Dôvodov, prečo dieťa nespí, by vedel každý rodič povedať určite na stovky. Ak aj nie, tak vždy je tu náš verný „kamarát“ internet.

Ach, ten internet!

Ten internet vie takmer všetko! Aj to, čo vy nie. A teda, ak ste už naozaj zúfalí, neostáva nič iné, len ťukať a zisťovať. Predsa o tretej ráno nebudem volať svojej mame, že dieťa mi nespí a ja neviem, čo robiť. Aj keď ju považujem za ten najlepší zdroj.

Naťukáte do vyhľadávača a hneď vám vybehne niekoľko odkazov. Je na vás, či si vyberiete tabuľku, 10 bodov ako, rady od mamičiek, odrážky s konkrétnym postupom či odporúčanie na knižnú publikáciu.

Možností je naozaj veľa, záleží len na vás. A to myslím doslovne, že záleží len na vás. Ako sa vy k tomu spánku-nespánku postavíte, ako ho prijmete a budete sledovať taký svoj, sebe vlastný, materinský inštinkt a potreby vášho dieťaťa. Každé dieťa sa do tabuľky nezmestí, neplatia na neho všetky body, nechce postupovať podľa odrážok či knihy.

 Veľa plnohodnotných nocí!

Lula

Očami Luly

Som Lucia Ploczeková. Som manželka, matka, kamarátka, optimistická duša a v práci pani učiteľka. Vždy som sa laicky zaujímala o psychológiu dieťaťa. Pochopiť jeho podstatu, byť mu tak bližšie, či vedieť pomôcť.