Zmenili sme škôlku. Aj vy?

Škôlka je prvý zdroj, kde naše dieťa vychováva druhá osoba a kolektív. Berieme to ako príležitosť, kde sa dieťa učí žiť vo svete mimo domova a hlavne samostatne. Je to miesto, od ktorého očakávame bezpečnosť, ochranu, pohodu, výchovu a tiež vzdelávanie.

Je dôvodom na zmenu dieťa, personál alebo iné okolnosti? Ako to zvládnuť bez problémov? Toto sú otázky, ktoré mi pri téme zmeny škôlky napadli ako prvé. Dlho som sa zamýšľala nad tým, čomu sa začať venovať hneď na začiatok. Určite sami uznáte, že výber škôlky je jedna veda.

zmena-škôlky.jpg

Dôvod zmeny škôlky

V našom prípade to bola veková hranica, keďže náš krpec navštevoval jasličky, ktoré sú do troch rokov. Teda hľadali sme materskú školu, ideálne štátnu.

No ako všetci dobre vieme, miest je málo a detí veľa. Aspoň čo sa týka väčších miest, myslím si. Neviem, ako je to na dedinách, prípadne v menších okresoch.

My sme mali v jasliach šťastie na perfektné zdravotné sestry, takže si neviem predstaviť, že by som mala riešiť zmenu škôlky pre nevhodný alebo môjmu dieťaťu nevyhovujúci prístup z ich strany. Určite sa však nájdu aj také prípady.

Pracovala som v materskej škole tri roky a nie vždy váš prístup vyhovuje všetkým rodičom a ich deťom. Ste veľmi prísna, veľmi benevolentná, kričíte veľa, ste až moc jemná, robíte priveľa alebo primálo aktivít. Jedno je však isté: ak má učiteľ svoju prácu rád, snaží sa dieťaťu pobyt v škôlke spríjemniť za každých okolností.

Niekedy si myslíme, že dieťa plače ráno cestou do škôlky, lebo mu tam robia zle alebo sa mu tam niečo nepáči. Ale často ani samo dieťa netuší, prečo je to tak. Možno je to len malá zmena, ktorú sme ako rodičia nepostrehli. Dlhšie chýba obľúbená pani učiteľka, kamarát je chorý, malá zmena v režime dňa.

A možno ste sa len presťahovali a zmena škôlky je nevyhnutná alebo je voľné miesto bližšie k vášmu bydlisku.

Ako si vybrať škôlku?

Ako si vybrať škôlku?

Výber škôlky

Ja som pri výbere škôlky začala najbližšími štátnymi materskými školami v našom okolí. Odpovede na moju otázku v telefóne zneli: „Pani zlatá, my máme v poradovníku na ďalší školský rok už 40 detí zapísaných, mám Vás tam dopísať? (Uffff) Žiadosť podať môžete, ale ja Vám obratom hneď pošlem zamietavú odpoveď, skúste o rok.“ (A dovtedy čo?)

Druhé kritérium bolo: najbližšie súkromné materské školy, ale zároveň za rozumnú cenu. Tam boli odpovede veľmi podobné: „Máme plný stav, ale ak by niekto nenastúpil do daného termínu, dáme Vám vedieť.“

Osobná návšteva škôlky. Poviete si, že keď na nich zapôsobíte silou osobnosti, možno to vyjde. Tiež plné stavy. Nezapôsobila som asi dostatočne :) .

Známosti

Hľadáte, pýtate sa, voláte, zisťujete. Kamarátkin syn navštevoval už pár mesiacov detské centrum, s ktorým boli spokojní. A keďže moja kamarátka, tiež žena v blízkom odbore, vie, ako to chodí, rovno sa ich tam opýtala, či by to bolo možné.

Tak sme sa hneď na druhý deň vybrali s krpcom opýtať sa obaja osobne, či sa u nich miesto nájde. Našlo sa. Neviete si predstaviť tú úľavu (alebo vlastne asi aj viete, pretože toto ste prežili určite viacerí).

Ďalšie kritériá pri výbere škôlky, ktorým som sa vlastne ani nestihla a nemala šancu venovať, sú aktivity, ktoré škôlka ponúka, interiér či exteriér škôlky, tiež odborná stránka učiteliek a ďalšie iné.

Jedna vec, s ktorou sa však ja – ako bývalá učiteľka v materskej škole – neviem stotožniť, je, že toto centrum, ktoré môj krpec navštevuje, nepatrí do siete škôl a školských zariadení, teda nepodlieha dôležitým kritériám, ktoré sú štátom na materské školy kladené. Viac sa dozviete v zákonoch. Ďalej ju však budem nazývať škôlkou, aj keď ide o centrum.

Priebeh adaptácie

Toto bolo pre mňa väčším strašiakom ako výber škôlky. Už len kvôli tomu, že nechcete, aby z toho malo vaše dieťa nejakú traumu. A nedajbože aj vy s ním.

Začali sme zľahka, a to tak, že sme spoločne okolo škôlky chodievali domov.

Rozprávali sme sa o nej, že je pre veľké deti, že tam majú iné a nové hračky, že pani učiteľky sa na neho tešia a deti tiež.

Niekoľkokrát sme ju spolu navštívili, pretože sme osobne odniesli prihlášku pani riaditeľke a popritom sme si pozreli interiér a vybrali skrinku so značkou.

Veľkou výhodou bolo aj to, že krpec tam už poznal kamarátkinho syna, na ktorého sa tiež tešil.

No a, samozrejme, motivácia bola aj to, že do jasličiek chodia len bábätká a to on už nie je.

Večer pred dňom nástupu sme si spoločne pripravili veci do batoha a tešili sa spoločne na nové zážitky, ktoré nám zmena škôlky prinesie. Ráno prebehlo úplne v pohode, pani učiteľka ho privítala a v prípade nejakých problémov nás mala kontaktovať.

Adaptujem sa aj ja, mama

Viete si asi predstaviť, ako prebiehala moja adaptácia na zmenu. Celý deň som pobehovala v práci s mobilom v ruke, že čo ak náhodou zazvoní. Nezazvonil. Fuh.

Poobede, posilnená zvedavosťou, som už o tretej stepovala pred škôlkou, kedy ju otvoria a ja svoje dieťa uvidím spokojné. A bolo spokojné. Aj keď ani oka počas spánku nezažmúrilo, asi aby mu náhodou niečo nové neušlo. Aj keď jeho kamarát práve v prvý deň do škôlky nemohol prísť.

Ďalšie dni sa niesli v podobnej pokojnej atmosfére. Už aj jedno oko zažmúril. A na konci týždňa obe. Ústa sa mu nevedeli zatvoriť cestou domov pri tom všetkom, čo mi rozprával, čo v škôlke zažil. Boli sme vytešení všetci.

LULU.png

My matky

Niekedy sme my matky trochu precitlivené, keď ide o naše deti. Je to pochopiteľné, chceme pre ne len to najlepšie. Nedajme však deťom pocítiť, že svet je zlý a treba sa ho báť.

Buďme odvážne, sebaisté a budú aj ony. Veď koľko závažných zmien nás ešte spoločne čaká a môžu byť pre nás výzvou, niečím novým, lepším.

Veľa zdaru a chuti robiť spoločne zmeny!

                                                                                   Lula