Deti sú naším zrkadlom. Čo robiť aby sa nám náš obraz v ňom páčil?

Sedela som s jednou mojou známou v kaviarni a tešili sme sa z prvých jarných lúčov, keď po krátkom zamyslení sa mi položila prekvapujúce otázky: Kedy začnú deti preberať naše návyky a naše správanie? Kedy sa začne formovať detská osobnosť a ako ich môžeme naučiť naše hodnoty?

V poslednom období som viedla niekoľko rozhovorov o deťoch na tému obdobie vzdoru. V každom rozhovore vždy upozorním na dôležitý fakt: V tomto období prvýkrát dochádza k obrovskému rozvoju detskej osobnosti. Dieťa si začína uvedomovať svoju vlastnú individualitu, teda to, že je telesne aj psychicky odlišná osoba od svojej mamy. Uvedomuje si, že je samostatná bytosť, ktorá má vlastnú vôľu a dokáže mať vplyv na udalosti vo svojom živote. Takéto obrovské zmeny ho potom čakajú až puberte. Takže odpoveď na otázky v úvode je, že detská osobnosť sa výrazne začne formovať práve od veku približne 1,5 roka.

Určite ste si všimli, že malé deti sú veľmi vnímavé a zvedavé. Zaujímajú sa o okolitý svet, všetko pozorujú a objavujú, chcú robiť to, čo robí ich mama alebo tato.

V období vzdoru sa objavuje aj symbolická hra,  napríklad na lekára, rodinu, policajta a pod. Pozorovali ste niekedy túto hru vašich detí? Všimli ste si, že používajú podobné až rovnaké gestá ako vy, počujete vlastné slová a vidíte ako keby vlastné reakcie na situáciu?

Aj táto hra je dôkazom toho, že deti sa učia pozorovaním, napodobňovaním, rodič slúži ako príklad. Z tohto logicky vyplýva, že ak chcete, aby vaše dieťa niečo robilo, robte to aj vy. Ak nechcete, aby niečo robilo, nerobte to ani vy. Nuž, niekedy je takéto konanie náročné, nemyslíte?

Avšak je to spôsob, ako učiť deti to, čo je pre vás dôležité, čo považujete za správne, potrebné, prospešné pre spoločnosť. Je to viera, zdravý životný štýl, vzdelanie, rodina?

Celá Saškina rodina žije športom. Mama je výživová poradkyňa a tato je trénerom fitness . Obaja dbajú na to, čo jedia, každú sobotu chodia spolu na trhy, navštevujú rôzne športové podujatia, na ktorých sa aktívne zúčastňujú. Čo vidí ich synček Samko? Zdravý životný štýl vníma ako samozrejmosť, ako bežnú súčasť života, nakoľko mu to reprezentujú jeho rodičia. Občas ho nosia do práce, športujú spolu aj doma. Vôbec to nie je o tom, že by sa mali premáhať alebo nútiť, je to to, čo ich baví a napĺňa.

Ďalšou skutočnosťou je, že od malička vediete deti ako keby automaticky k hodnotám ako sú empatia, súcit, poskytnutie pomoci, vyjadrenie svojho názoru, asertivita, láskavosť, mať sa rád, spravodlivosť, ochota bojovať za ňu, ochrana iných a pod. Robíte to denne, nakoľko pravidelne sa vám vyskytujú príležitosti, kedy môžete s deťmi zdieľať váš názor. Usmerňujete ich v hodnotách, reakciách a vnímaní sveta.

Do škôlky chodí Jakubko s jedným dievčatkom, ktoré má krátke ryšavé vlasy. Raz príde domov a povie o Janke, že je škaredá a hlúpa. Mama Jakubka je presvedčená, že takýmto spôsobom by sme sa nemali vyjadrovať jeden o druhom, a chce vedieť viac. Jakubko povie, že všetky dievčatá v ich triede majú dlhé hnedé vlasy, len Janka nie. Chlapci jej hovoria, že je škaredá. Dnes sa rozplakala, tak Timko jej povedal, že je hlúpa. Táto mama môže využiť príležitosť a porozprávať sa s Jakubkom o tom, že každý je iný, má iné vlasy, inak vyzerá, môže nosiť okuliare a že môže mať kopu ďalších odlišností. Môžu sa rozprávať o tom, aké to je pre Janku, keď jej hovoria, že je škaredá. Môže hovoriť o tom, že keď niekto plače, neznamená to, že je hlúpy. A môže sa rozprávať s Jakubkom o tom, čo môže urobiť v tejto situácii.

Ako teda odovzdať našim deťom to, čo je pre nás dôležité, ako ich učiť hodnotám? Robíme to tak, že:

• tým žije celá rodina, ako v prípade Sašky.

• deťom ideme príkladom - robím to aj ja, resp. to nerobím ani ja (jem polievku, nerozprávam škaredo).

• zapájame ich do činností (triedime spolu odpad, nakupujeme spolu na trhu).

• sa o hodnotách rozprávame a usmerňujeme deti podľa nich, tak ako uvažovala mama Jakubka.

• prinášam tieto témy do hry (panáčik neuprace psie hovienka na prechádzke so psom).

• používam rozprávky na túto tému (smejú sa zajkovi, ktorý nosí okuliare).

• sa bavíme na tému, ak niečo vidíme (niekto prejde cez červenú na prechode, neuvoľní miesto starším v električke).

• som otvorená zvedavým detským otázkam (Kde býva ujo? Prečo predáva časopisy? Prečo je tá teta taká škaredá?).

• ak sa stane niečo podstatné v spoločnosti, preberiem to s deťmi a nerátam s tým, že ony to ešte nevnímajú, ich sa to netýka, nemôžu mať na to názor.

Na to, aby ste deťom mohli niečo odovzdať, musíte mať jasno vo svojich hodnotách predovšetkým vy. Potrebujete vedieť, čo je pre vás v živote podstatné a dôležité, aké sú vaše priority. Ak reagujete na zvedavé detské otázky, skúste si položiť jednu pre seba:

„Čo naučím dieťa mojou odpoveďou?“

Verím, že ste otvorení rôznorodosti tohto sveta a dokážete odovzdať deťom tie správne hodnoty.

Článok Silvii Érsekovej - autorky O deťoch