(ne)DOKONALÝ svet
/Je 7:30, vstávam. Teda, po správnosti môj malý živý 1,5 ročný budík mi niečo rozpráva odkedy otvoril oči. Melie mu to posledné dni. Ale vždy je to príjemnejšie zobudenie ako keď mi pípal budík na strednej škole, ktorý sme so sestrou neznášali.
ON – prebaliť, prezliecť z pyžamka a šup hľadať bráška po byte.
JA – zliezť z postele, ustlať, otvoriť okno, prezliecť sa z pyžama (nemôže byť každý deň pyžamový), vziať fľaše od mlieka, ísť do kuchyne.
To sú tie prvé ranné momenty nášho sveta. Ako sa dnes s radosťou hovorí, našej bubliny.
Poviem Vám úprimne všelijaký je ten náš svet. Miestami úplne nedokonalý a miestami zas samá dokonalosť.
Zdroj foto: archív Lula
Ako napríklad včerajšia prechádzka sídliskom a moji dvaja malí chlapi sa spolu naháňali bez pádu a revu, potom sa držali za ruky a šli vedľa mňa v svornej debate, vozili sa s rehotom v kočíku. Rozplývala som sa nad tou prechádzkou, hm no... vlastne nad nimi.
Inokedy je to: „Nechoď tam! Nechytaj to! Poď už! Nerev furt! Daj mi ruku! Pozor cesta!...“ Veď si doplňte ďalej podľa potreby každý to svoje.
Tak je to s tou dokonalou nedokonalosťou. Ak je v rovnováhe môžem si vydýchnuť. Ale ak nie, funím!
Prídem do kúpeľne a zisťujem, že kôš na špinavé prádlo praská vo švíkoch. Asi nám jeden nestačí. Mám pocit, že bude potrebné dokúpiť ďalší. Alebo je chyba v pomalej práčke? Žeby to bolo tými deťmi hádzajúcimi sa len tak von o zem? Nie, nie, to som len dva dni neprala. Nevadí. Na druhý deň zisťujem, že sa vedľa koša vytvorila nová kôpka so špinavým prádlom.
Poradili si tí moji chlapi, len čo je pravda. Tretí deň periem a kôš na prádlo je dokonale prázdny.
Funím!
Vojdem do kuchyne. Ako prvé zakopnem o autíčko na podlahe. Zastaví ma stôl, z ktorého by sa vyzbieraním omrviniek dalo aj celkom slušne naraňajkovať. Mrknem na umývačku, či už začala svoju rannú šichtu (keď ju náš tato zapne) a ten pohľad ma poteší, svieti.
Bude to kaša? Chlebík? Croissant?
Dokonalé raňajky podľa detí by boli gumené medvedíky, kinderko, horalka. Tiež si viem predstaviť takú „vitamínovú“ bombu na ráno, no určite nie každé. Alternatíva dneška je mlieko s cereáliami.
Dobrú chuť!
Hm, no chuť by aj bola, ale keďže naše mladšie dieťa sa rado delí o jedlo aj s podlahou, tak rozmýšľam, či nakŕmiť najskôr jeho alebo seba. Pre zachovanie chodu rodiny vyhrávam ja. Hehehe!
Minule mi len tak mysľou prebehla (skôr prešprintovala) myšlienka na dokonalé raňajky v posteli. Aj podnos som na ne už dostala. Už mi ostáva len pár rokov, aby sa deti naučili urobiť mi kávu a natrieť chlieb s nátierkou. Nevadí, ja si počkám. Zatiaľ ich budem jedávať pri stole v kuchyni a učiť ich dokonale natierať chlieb.
Nasledujúca moja predstava dňa bola učesať sa, dať si riasenku, popritom sa umyť, aj deti. Obliecť všetkých a ísť do obchodu. Ďalšie body tohto dňa = podľa nálady detí a mojich nervov.
Dobre, učesaná som. Dávam si riasenku a snažím sa si ňou neďobnúť do oka, pretože malý človek ma ťahá za tepláky a kričí: „Poooď!“
S jedným namaľovaným okom idem kam ma moje malé srdce ťahá. Spadla mu hračka za posteľ, chce ju vybrať.
Odkladám riasenku a odsúvam posteľ, aby som vyhovela jeho smutnej tváričke. Hneď na to začnem vyberať oblečenie zo skríň a obliekať aspoň deti, keďže teda ja ešte nie som.
Šupnem im zubné kefky do úst a idem sa obliekať ja. Beriem tašku, deti, kočík, kľúče od bytu a ide sa smer obchod. Vo výťahu s hrôzou zisťujem, že moja dokonalosť je nedokonalá. Zabudla som na to druhé oko, och. Nevadí, veď kto sa vám už dnes pozerá priamo do očí?!
Zdroj foto: archív Lula
Je 12:00 a otváracie hodiny nasvedčujú tomu, že je obedňajšia prestávka a my sme to teda nestihli. Tomu sa hovorí, dokonalé načasovanie.
Funím!
Nie, dokonalosť vás šťastnými neurobí.
Nie, dokonalosť nie je všetko.
Nie, dokonalosť nie je univerzálny návod.
Dokonalosť v tejto dobe potrebuje realizmus, teda tak ako to je, je to samo o sebe dokonalé. Ako naše deti. Každé iné, no každé niečím iným tak dokonalé.
Na záver.
Dávnejšie som čítala takú zaujímavú myšlienku, že my rodičia by sme si mali priznať, že chvíľkami svoje deti neznášame. Práve preto to vraj príroda zariadila tak, že mláďatká stvorila tak roztomilé. Pretože keby mláďatká neboli na zožranie, boli by časom určite... zožraté.
Dokonalosti zdar!
Lula