Poďakovanie ŽENÁM

(Čítajte pomaly a s porozumením. Čítajte medzi riadkami.)

Úprimne sa priznajme, že nepoznáme viac komplikovanejšie stvorenie na tomto svete, no zároveň tak jednoduché vo svojej podstate, ako my ŽENY. A je to úplná pravda.

Len si vezmite, na čo všetko počas dňa myslíme. A to je jedno, či ste matka v domácnosti alebo riaditeľka spoločnosti, či pani predavačka v potravinách. Ste v práci, ktorej sa venujte, no v pozadí Vám beží film, ktorý sa týka detí, či domácnosti.

Zvládame toho naozaj veľa. A nebojme sa to priznať. Nebojme sa za to pochváliť. Veď kto iný nás pochváli, ak nie my samy.

Zamyslite sa, koľkokrát ste chceli odísť z domu a nechať všetko tak. Len tak sama ísť preč a nemyslieť. Nemyslieť, že dieťa nemá úlohy, že treba vyprať bielizeň, že nie je navarená večera a chladnička zíva prázdnotou.

Chýba nám ľahkosť bytia. Ono ja Vám verím, nedá sa to len tak hocikedy a hocikde. My si to musíme napísať dopredu, naplánovať a hlavne myslieť na to. Že: „Lucia, bolí ťa ten krk už dobré dva týždne, objednaj sa už konečne na masáž!“

Alebo: „Chcela si začať behaaaaaať! Tak začni, teraz!“

Všade sa vraví, aby sme v prvom rade mysleli na seba, že tak bude aj naša rodina šťastná a spokojná, ale čo s tým, keď my v prvom rade myslíme na potreby detí, muža a domácnosti?

A niekde tam v pozadí za tým kričí už od zúfalstva a z pocitu vlastného vyhorenia: „ŽENA, mysli na seba! Čo je pre teba dobré? Čo by si chcela teraz?“

Je ťažké ten hlas počúvať, keďže z našej podstaty vyplýva starostlivosť o druhých, a tak ho odsúvame stále ďalej a ďalej do úzadia, až ten hlas prestane kričať a my odpadneme do postele z vyčerpania, choroby alebo nervového zrútenia, že nič nezvládame.

Haló, nie sme dokonalé!

Aj keď niektoré z nás sa tak tvária, no neverte im to. Každá z nás je v niečom výnimočná, ale zas naopak v niečom úplne, že strašná, neschopná.

Veď sa len pozrite, aké máte úžasné a šikovné ŽENY okolo seba.

My dokážeme ako spoločenstvo takmer všetko. Sme schopné pracovať ako dokonalé upratovačky, cieľavedomé podnikateľky, empatické sociálne pracovníčky, zručné automechaničky, kreatívne umelkyne, vzdelávajúce učiteľky, či perfektné IT-čkárky.

To je len zlomok vecí, ktoré som tu vymenovala. Preto mi je niekedy ľúto toľkej nevraživosti a závisti medzi nami v poslednej dobe. Podporujme sa, pochváľme sa navzájom, pomôžme si spolu, buďme si oporou jedna pre druhú. Kto, ak nie my ŽENY by sme to mali robiť.

Chlapi si idú svoj svet, tu a tam sa v tom našom zastavia, pozdravia, vypočujú, pomôžu, poláskajú a idú si zas za tým svojím svetom. V tomto by som chcela mať kúsok z nich. Jaaaaj,  áno a ešte nesmiem zabudnúť to ich večné dieťa vo vnútri, tá ich hravosť. Ešteže ich máme. Aj vďaka nim sme tým kým sme.

Ja sa Vám napríklad postarám o Vaše dieťa excelentne, naučím ho násobilku i písať, no nechcite odo mňa štyri druhy vianočného pečiva, nepýtajte sa ma na dejepis a nedotknem sa v stoji prstov na nohách. No a čo? Som preto menejcenná? Nie!

Som trpezlivá, empatická, milujúca, ochotná pomôcť, rada sa smejem, tancujem, lakujem si nechty a píšem pre Vás články, som dobrá mama.

 Týmto sa chcem poďakovať všetkým ženám, ktoré ma čítajú s láskou a porozumením.

Ktorým aspoň na pár chvíľ spríjemním deň a majú úsmev na tvári.

Chcem sa poďakovať tým, ktoré vedú dlhé rozhovory cez telefón a s pochopením vypočujú a pomôžu.

Všetkým tým, ktoré sa venujú svojím deťom s pochopením a veľkou trpezlivosťou. Tým, ktoré pri nich stoja za každých okolností.

Ďakujem ženám, ktoré nestrácajú nádej a veria v dobro.

A v neposlednom rade, veľmi ďakujem tým, ktoré nás porodili a sú pri nás vždy.

Majte sa rady!

Vaša Lula

(Zdroj foto: Archív Lula)