Straší vás obdobie vzdoru? Ste bezradná? Strácate trpezlivosť? Neviete čo robiť? Nechcete vášmu dieťaťu ublížiť? Máte pocit, že vašu domácnosť riadi váš malý syn či vaša dcérka? Kričíte a trestáte a potom vás trápia výčitky svedomia? Ustupujete, aby ste mali pokoj?

V nasledujúcich riadkoch dostanete odpovede na to, ako dlho trvá obdobie vzdoru. O čom to vlastne je? Ako zvládnuť výbuchy hnevu vášho dieťatka a aká je vaša najdôležitejšia úloha v tomto období.

Ako dlho trvá obdobie vzdoru?

Obdobie vzdoru trvá približne od roku a pol do troch rokov dieťaťa. Je to významné a nevyhnutné obdobie vo vývine vašich detí, keď sa formuje ich osobnosť. Často sa tomuto obdobiu hovorí aj obdobie prvej puberty – kvôli tomu, že najvýraznejším znakom je práve vzdorovitosť.

Môžete mať pocit, že vaše dieťa má obdobie vzdoru neustále. Vtedy však skôr ide o to, že nemáte v rovnováhe situácie, keď sa môže vaše dieťa rozhodnúť, so situáciami, keď rozhodnutia musíte robiť vy a dieťa sa im má prispôsobiť.

Je nevyhnutné, aby vaša dcérka či syn prešli týmto obdobím. Je to znakom normálneho vývinu. Prečo? Povieme si v ďalších riadkoch.

O čom obdobie vzdoru je?

Vaše malé dieťa sa stáva veľkým: NEZÁVISLÝM a SAMOSTATNÝM. To je dôležitý krok. Jedným z prejavov osamostatňovania je práve vzdorovitosť. Váš syn alebo dcérka testujú hranice a snažia sa ich posúvať. Zisťujú, aké pravidlá platia vo svete a nakoľko sú tie pravidlá trvalé, nakoľko sa na ne môžu spoľahnúť. Chcú vedieť, kde sa už môžu rozhodnúť oni a kde sa ešte budú rozhodovať rodičia. Deti vo veku roku a pol až troch rokov nevyhnutne potrebujú mať v rovnováhe situácie a činnosti, keď sú SLOBODNÉ a môžu robiť veci podľa seba, s tými, keď sa musia podriadiť PRAVIDLÁM.

A tu prichádza kameň úrazu a vynoria sa neistoty a pochybnosti vás, rodičov, čo je správne pre dieťa a čo nie. Či mu neubližujete tým, že ho necháte plakať, hnevať sa, alebo už len tým, že trváte na pravidlách rodiny. Môžete si položiť aj otázku, či to, čo robíte, robíte z pohodlnosti (z vyčerpania, bezradnosti a pod.), lebo je to ľahšia cesta, alebo si uvedomujete, že deti potrebujú režim, pravidlá, hranice a naučiť sa vyrovnať so svojimi pocitmi.

Ako sa obdobie vzdoru prejavuje?

Obdobie vzdoru sa prejavuje rôznou intenzitou hnevu. Vaše dieťa sa právom hnevá, pretože niečo nie je tak, ako si ono želá. Hnevá sa aj vtedy, keď mu určujete hranice, ktoré sa mu nepáčia. Niektoré deti opakujú slovíčko „nie“ alebo robia presný opak toho, čo od nich požadujete.

Iné deti majú intenzívnejšie prejavy, ktoré zvyknete pomenovať ako záchvaty hnevu. Máte vlastne na mysli kričanie, dupanie nohami, plač až krik, hádzanie sa o zem, búchanie seba, kopanie rodiča, hádzanie hračiek a pod.

Ako zvládnuť výbuchy hnevu dieťaťa?

Keď vaše dieťa má „záchvat hnevu“, znamená to, že sa hnevá, lebo niečo nie je tak, ako ono chce. Možno chce posunúť hranice a ísť preč z ihriska neskôr. Alebo si chce dať aj štvrtý koláč, napriek tomu, že ste povedali, že stačilo – cíti teda frustráciu.

Ak dieťa prežíva silný pocit, akým hnev evidentne je, „vypne svoj mozog“. Detičky v tomto období fungujú inak ako my dospelí. Viac v článku: Takéto sú batoľatá. Nepomáha, ak mu budete niečo vysvetľovať, presviedčať, podplácať, kričať, alebo ho plesnete po zadku.

Čo teda robiť s hnevom?

Vaše dieťa potrebuje zbaviť sa silného pocitu, vyventilovať ho. Mali by ste mu to umožniť, avšak dbajte o vašu bezpečnosť a bezpečnosť vášho dieťatka či iných ľudí. To je vždy prvoradé.

Kým je hnev príliš silný a sami vidíte, že vás vaše dieťa nevníma – nepočuje a nereaguje na vás, tak mu zbytočne budete hovoriť. Doprajte mu čas, zostaňte s ním, alebo nablízku, poprípade pomenujte jeho pocit: „hneváš sa“ alebo povedzte: „nechceš to mať takto“ či „nepáči sa ti to“.

Počkajte chvíľku a sledujte, čo sa udeje. Ak sa dieťa upokojí, môžete ísť ďalej. Ak ste pred tým riešili nejakú vážnu situáciu (napríklad kopal iné deti), vráťte sa k tej situácii a vysvetlite, že rozumiete tomu, ako sa cíti, a vysvetlite, prečo jeho správanie nie je v poriadku a ako to môže urobiť inak.

Ak sa váš syn alebo vaša dcérka hodili o zem kvôli čokoláde, ktorú ste im nechceli v obchode kúpiť, tak už nemusíte nič ďalej riešiť. Nabudúce ho jednoducho pripravíte na to, že dnes v obchode nebudete kupovať čokoládu, alebo si môže vybrať jednu.

Ako docieliť, aby sa záchvaty hnevu vyskytovali menej často?

... a vaše deti sa naučili robiť kompromisy a dohody, alebo dať najavo svoju požiadavku inak či sa prispôsobiť pravidlu, vyrovnať sa s pocitmi, keď ste dôslední?

1. Pripravte ich na to, čo bude nasledovať (pôjdeme do obchodu a dnes si nekúpime čokoládu, o 5 minút pôjdeme preč z ihriska a pod.).

2. Doprajte im čas, aby spracovali túto informáciu a dokončili svoju hru, resp. inú činnosť, do ktorej sú zahĺbené.

3. Vyjadrite porozumenie pre ich pocity, túžby a potreby. (Viem, že aj dnes si chceš kúpiť čokoládu...; Vidím, že ťa ihrisko veľmi baví...; Vidím, že ešte staviaš z lega...) Venujte pozornosť aj príjemným pocitom (radosť, zvedavosť, hrdosť a pod.).

4. Zadávajte hranice stručne, jasne a dôrazne (... ale dnes čokoládu nebudeme kupovať; ale o 5 minút odchádzame; ale je čas ísť sa okúpať...).

5. Hľadajte, ako môžete uspokojiť potrebu, túžbu, potrebu dieťaťa neskôr, inak alebo aspoň vo fantázii. (Môžeš si dať čokoládu, ktorú máme doma. Môžeš to dostavať, keď sa vrátime. Bolo by úžasné byť celý deň na ihrisku.)

6. Sme dôslední. Jedine tak sa naučí, že keď niečo hovorím, tak to aj platí, a budujem si svoju prirodzenú autoritu. Práve však tým, že som pomenovala pocit dieťaťa a hľadala som inú možnosť, môžem zostať aj v pozícii láskavého rodiča.

7. Pamätajte, láska niekedy hovorí NIE.

8. Pamätajte, niekedy sú situácie, keď nič nefunguje, musíte zvýšiť hlas, alebo jednoducho len dôrazne povedať: „a dosť!“ alebo „stačilo“ alebo „nie“ alebo „ďalej už o tom nebudeme diskutovať“.

Cieľom alebo úspechom nie je, že vaše dieťa nebude vzdorovať, hnevať sa alebo hovoriť nie. Cieľom je, aby sa naučilo vyrovnávať s pocitmi – frustráciou, že nie všetko je alebo môže byť tak, ako si predstavuje, aj s hnevom.

Ďalšie tipy si môžete prečítať v týchto článkoch:

1. Prečo sa bojíme obdobia vzdoru? + 13 tipov, ako ho prežiť

2. Čo robiť, aby vaše dieťa konečne spolupracovalo?

Ak vám nič nefunguje, ste unavení a vyčerpaní, aktuálne si nedokážete poradiť s obdobím vzdoru, môžete sa objednať na konzultáciu alebo prísť na stretnutie Na káve so psychologičkou. Nezabúdajte, že žiť s deťmi znamená posúvať aj svoje vlastné hranice a neustále spoznávať seba – svoju minulosť, túžby, očakávania, uspokojené a neuspokojené potreby. Bez práce na sebe to moc nejde.

Viac inšpirácie a živé vysielania nájdete na: O deťoch.