Obdobie vzdoru je kľúčovou etapou v prirodzenom (normálnom) psychickom vývine batoliat. Deti v tomto čase objavujú svoju nezávislosť a samostatnosť, zároveň testujú hranice, čo môže viesť k bojom a výbuchom emócií na obidvoch stranách – dieťaťa aj rodiča.
Tento článok vám pomôže pochopiť, čo je obdobie vzdoru, prečo deti vzdorujú, ako vyzerá toto obdobie, ako zvládať záchvaty hnevu a aké sú naše úlohy rodičov z pohľadu psychológie. Ak si želáte viac informácií, pozrite e-knihu Obdobie vzdoru – ako ho zvládnuť? Príručka pre rodičov.
Čo je obdobie vzdoru?
Vzdor u dvojročných je prirodzenou súčasťou ich vývinu. Deti v tomto veku začínajú chápať koncept samostatnosti a nezávislosti. Súčasne však ešte nemajú plne vyvinuté jazykové a sociálne zručnosti na to, aby mohli efektívne komunikovať svoje potreby a pocity. Výsledkom sú časté záchvaty hnevu a frustrácie.
Ako sa obdobie vzdoru prejavuje?
Batoľa začína o sebe hovoriť v prvej osobe jednotného čísla a zdôrazňuje svoju nezávislosť. Používa napríklad: „Ja“ a „Ja sám“ a „Nie“. Pre tento vek sú typické aj náhle a časté zmeny nálad, a teda aj časté záchvaty hnevu či plaču.
Dieťa môže svoj nesúhlas vyjadriť odmietaním pokynov a príkazov, hádzaním sa o zem, kopaním, udieraním, hysterickým záchvatom aj inak.
V tomto období už vedome zisťuje, aké pravidlá platia vo svete, či platia stále, či sa dajú obísť alebo posúvať. Niekedy deti hovoria „nie“ iba z princípu, aby zistili, čo sa stane, alebo aby demonštrovali svoju nezávislosť a svoj vplyv na okolité prostredie.
Prečo deti vzdorujú?
Deti v tomto vývinovom období vzdorujú z niekoľkých dôvodov:
- Hľadajú samostatnosť – deti chcú skúmať svoju nezávislosť a kontrolovať svoje prostredie alebo, lepšie povedané, mať vplyv na svoj život.
- Nemajú ešte dostatočnú jazykovú zručnosť na vyjadrenie svojich pocitov a potrieb, čo vedie k frustrácii. Nevedia pomenovať či slovami vyjadriť všetko, čo práve cítia.
- Učia sa regulovať svoje emócie – učia sa, ako vyjadriť, prejaviť či ovládať svoje pocity. Je to náročný proces plný výbuchov.
- Testujú hranice platné vo svojom okolí. Deti skúmajú, aké hranice a pravidlá platia v danom prostredí alebo pri danej osobe a či sú trvalé. Snažia sa pochopiť, čo je povolené, čo nie a prečo.
- Zažívajú mnoho frustrácie, keď niečo nemôže byť podľa ich predstáv. Môžu sa cítiť frustrovane aj vtedy, keď od nich niečo požadujeme alebo im práve niečo zakazujeme či nerozumieme, čo prežívajú.
Ako dlho trvá obdobie vzdoru?
Obdobie vzdoru trvá približne od roku a pol do troch rokov dieťaťa. Je to významné a nevyhnutné obdobie vo vývine vašich detí, keď sa formuje ich osobnosť. Môžeme mať však pocit, že naše dieťa má od dovŕšenia jedného roka obdobie vzdoru neustále.
Od momentu, keď si dieťa uvedomuje seba, nebude s nami vždy súhlasiť a veľa závisí aj od nás – ako nesúhlas budeme vnímať a ako naň budeme reagovať. Či to budeme vnímať ako vzdor a boj o moc, alebo budeme rozumieť osamostatňovaniu dieťaťa a rozvoju jeho osobnosti.
Čo máme robiť v období vzdoru? Aké sú naše rodičovské úlohy z pohľadu vývinovej psychológie?
Ako rodičia máme niekoľko dôležitých úloh v období vzdoru, aby sme podporili rozvoj formujúcej sa osobnosti svojho syna či svojej dcéry. Bez toho, aby sme rozumeli podstate obdobia vzdoru, bez veľkej dávky trpezlivosti a flexibility to môžu byť veľmi náročné úlohy:
- Podpora emocionálneho vývinu: Pomáhajme svojmu dieťaťu rozpoznávať a pomenovávať jeho emócie.
- Stanovovanie hraníc: Poskytujme jasné a konzistentné hranice, ktoré pomáhajú dieťaťu pochopiť, čo je akceptovateľné správanie.
- Modelovanie správania: Buďme vzorom pre dieťa v tom, ako riešiť konflikty a zvládať svoje emócie.
- Poskytovanie bezpečia a istoty: Uistime dieťa, že je milované, aj keď má práve záchvat hnevu či plaču.
- Podpora samostatnosti: Poskytujme dieťaťu príležitosti na samostatné rozhodovanie sa a skúmanie, čím podporíme jeho nezávislosť a vyhneme sa zbytočným bojom o moc. Ak sa dieťa osamostatňuje vhodne, oceňme to.
- Trpezlivosť a pochopenie: Buďme trpezliví a chápaví voči vývinovým potrebám a výzvam dieťaťa (v období vzdoru je vývinovou výzvou získanie nezávislosti).
Ako zvládnuť výbuchy hnevu svojho dieťaťa?
Ako zvládnuť záchvat hnevu? Riaďme sa všeobecnými pravidlami:
- Zachovajme pokoj: Naša pokojná reakcia pomôže dieťaťu upokojiť sa.
- Ostaňme blízko: Byť fyzicky blízko dieťaťa poskytuje pocit bezpečia.
- Pomôžme dieťaťu pochopiť jeho pocity tým, že ich pomenujeme (napr. „Vidím, že si nahnevaný/-á“).
- Stanovme jasné a konzistentné hranice: Deti potrebujú vedieť, čo je povolené a čo nie, hoci sa im to nebude vždy páčiť.
- Ukážme deťom, aké majú možnosti (pokiaľ nejaké sú) pri uspokojovaní svojich potrieb či vyjadrovaní emócií.
Tomu, ako zvládnuť akýkoľvek pocit svojho dieťaťa, sa podrobne venujeme na filiálnej terapii. Viac odporúčaní a podrobnejšie vysvetlenie obdobia vzdoru nájdete v e-knihe: Obdobie vzdoru – ako ho zvládnuť? Príručka pre rodičov.
Slová na záver
Počas obdobia vzdoru môžeme zažiť mnoho situácií, z ktorých nebudeme vidieť východisko alebo pri ktorých stratíme svoju trpezlivosť. Niekedy zažijeme aj to, že napriek tomu, že budeme robiť tie správne veci, okrem kriku nebude fungovať nič.
Naším cieľom nie je, aby naše deti nevzdorovali – naším výchovným cieľom je, aby sa naše deti naučili, ako sa osamostatňovať, ako prejaviť svoju osobnosť, ako sa vyrovnať s frustráciou a ako ventilovať svoje pocity. Podrobne sa obdobiu vzdoru venujeme v e-knihe: Obdobie vzdoru – ako ho zvládnuť? Príručka pre rodičov.
Zdroje:
I. Jakabčic: Základy vývinovej psychológie. Iris, 2002
C. Meggitt: Child Development. An Illustrated Guide. Pearson, 2012
S. Nováková: Obdobie vzdoru – ako ho zvládnuť? Príručka pre rodičov. 2020 https://www.odetoch.sk/produkt/obdobie-vzdoru-ako-ho-zvladnut-prirucka-pre-rodicov/
P. Říčan: Cesta životem. Vývojová psychológie. Portál, 2004
M. Vágnerová: Vývojová psychologie. Dětství, dospělost, stáří. Portál, 2000