Na čom deťom skutočne záleží?

Byť dospelými je niekedy naozaj náročné. Pritom všetci sme tak veľmi nimi chceli byť. Tak ako aj naše deti nimi chcú byť, snívajú o tom. „Keď budem veľká, budem učiteľka. Keď vyrastiem, budem si robiť, čo ja chcem.“ Kým si tým všetkým, čo k tomu patrí, prejdú, menia svoje vnímanie a hodnoty niekoľkokrát. A my sme tu aj nato, aby sme im v tom pomohli.

Čo je pre deti dôležité?

Ako vnímajú hodnoty?

Čo si v živote vážia?

Ako to prežívajú?

Hodnoty

Hodnoty sú krátke, ale také veľavravné. Preto krátke, pretože stačí, ak poviete jedno slovo, a viete, čo si pod hodnotou predstaviť. Napr. Láska = mať niekoho rád, byť milovaný, pocit naplnenia, objatie...

Hodnoty deti motivujú. Pretože ak konajú podľa nich, robia veci, ktoré ich bavia, a cítia sa pritom dobre, všetko má pre ne v danú chvíľu zmysel.

Rodina

Na našej svadbe bolo veselo. Bola to taká mini rodinná zábava so všetkým, teda aj s pánom fotografom. Chodil pomedzi nás ako tajný agent a zachytával momenty. Momenty, ktoré vyjadrovali danú chvíľu, pocit, emóciu a v neposlednom rade ľudí, ktorí tam s nami boli.

Až za mnou prišiel s otázkou: „Toto je Vaše dieťa?“ Vedel, že máme jedno, ale pri toľkých, ktoré tam behali, netušil ktoré.

„Áno, je, ale moje krstné dieťa,“ odpovedala som.

„Stále za Vami príde a tak úprimne Vás objíme, že som si myslel, že ona je Vaša,“ bol milo prekvapený. A ja tiež, lebo som si uvedomila, že to tak naozaj je.

Potom prišli fotografie zo svadby a pri ich prezeraní som naďabila na túto. Musela som sa s vami o ňu podeliť. Je nádherná. Fotografia. Chvíľa. Moja krstná dcéra.

Chcela som tým povedať, že to je tá top hodnota pre deti. Rodina. Rodina je pre ne dôležitá. Mať tu niekoho, kto ich bude vždy ľúbiť. Kto ich vždy objíme, keď to potrebujú. Kto im pomôže, ak treba. A že to nemusí byť za každých okolností len mama a tato.

U nás doma ráno.

To by ste videli, teda hlavne počuli, keď tato odchádza do práce, ako po zatvorení dverí naše bábo spustí za ním plač. Alebo keď jeho „brácho“ ide niekam bez neho. Či keď sa ráno zobudí, postaví sa v postieľke a čaká, kto z nás ho príde prvý vypusinkovať.

Tu by som k rodine zaradila aj hodnotu lásky. Pretože lásku zabezpečuje rodina ako prvá hneď od narodenia, a to najmä mama.

Priestor (bezpečie)

Každé dieťa potrebuje svoj priestor. Myslím tým nielen svoju posteľ, izbičku či svoju stoličku pri stole.

Jednoducho priestor, kde sa môže realizovať bez zásahov. Teda aj vonku na ihrisku, kam chodíte a ono sa hrá. Aj lúka za domom alebo záhrada, ktoré poskytujú nespočetne veľa priestoru, pre jeho aktivity, fantáziu.

Všade tam, kde sa dieťa môže realizovať. A kde sa môže realizovať, cíti sa bezpečne. Vie, že môže, a preto sa bude správať podľa toho a robiť to, čo je preň dôležité, a nie to, čo je dôležité pre vás.

Samozrejme, že domov dáva dieťaťu najväčší pocit bezpečia. Sú to presne tie veci, ktoré som skôr spomínala. Jeho posteľ, stolička, miesto pri stole, tvorivý kútik v izbe alebo aj stena, na ktorú môže kresliť bez obáv.

Opäť sme sa raz stretli s kamoškou a jej deťmi a vybrali sme sa na zmrzlinu, ktorá je od nás asi 500 metrov vzdialená. Poviete si, tak 20 minút a sme tam. Kdežeeeee! Štyri deti, dve matky a bol z toho poldenný výlet.

„Jeeeeej mami, poďme na ihrisko. Aha, aký chrobáčik. Kam tento plot ide? Som smädný. Máme niečo sladké? Treba mi cikaaaaaať. Ďaleko je zmrzlina? Už tam budeme?“ Asi si to viete živo predstaviť.

A popritom sme sa rozprávali aj my dve o každodenných radostiach a starostiach matiek. Ale čo bolo na tom všetkom fajn?

Deti mali svoj priestor, pretože kým sme tam došli, vyskúšali všetko možné aj nemožné a zároveň sme ho mali aj my dve pre seba na „vykecanie sa“. Všetci boli spokojní.

Deti domov odchádzali zašpinené až za ušami (varili z kvetov, drevených paličiek a popadaných čerešní polievku), zmrzlina na tom mala tiež svoj podiel.

A večer v posteli pri uspávaní sa dozviete: „Mami, musíme sa tam ešte vrátiť dovariť polievku.“

Záujmy

Len čo s deťmi komunikujete v jazyku ich hodnôt, okamžite sa pre ne stávate lepšími. Pretože viete, čo ich zaujíma, a hovoríte s nimi o tom. Začnú vás mať oveľa radšej.

U nás momentálne vládne téma vesmír. Všetko je vesmír, všade je vesmír, až mám pocit, že sa doma o ničom inom ani nerozprávame, len o ňom. Poviem vám pravdu, už niekedy vypúšťam a len prikyvujem. Len tak to mnou prejde a nič.

Aktivita na tému vesmír v poradí 7543: „Ponožkový vesmír“. Ak ste minuli všetku plastelínu, polystyrénové gule, lopty, vystrihovačky, vytlačené obrázky, glóbus a kamene, prichádzajú na rad veci z domácnosti.

Potrebujete rôzne veľkosti ponožiek zrolované do guľôčky. A ide sa na to. Ukladáte ponožky podľa veľkostí planét okolo tej najväčšej, teda Slnka, na obežné dráhy, teda na šnúrky od topánok.

Nezabudnite ani na mesiace planét, môžete si pomôcť lentilkami. Má to výhodu, na záver aktivity si na nich pochutíte. A nieže sa pomýlite a dáte Haumeu pred Venušu.

Čo vám tu budem o tom písať, určite presne viete, kedy sú vaše deti také ponorené do niečoho, že urobia všetko pre to, čo ich zaujíma.

Všeobecne si myslím, že pre ľudí je typické, že činy hovoria o tom, čo je pre nás skutočne dôležité. A platí to aj pre deti.

Poznáte detskú pieseň „Čo deťom k šťastiu treba“? Je to škôlkarská pieseň, ktorá je rytmická. Deti si ju vždy rady spievali, keď som učila.

Byť dieťaťom je niekedy naozaj náročné. Pritom všetci tak veľmi chceme byť opäť malými. „Keby som bola v tom kočíku ja, určite by som už spala a nevymýšľala. Keby som mal toľko hračiek ako ty, hral by som sa od rána do večera.“

Opýtajte sa svojich detí, čo je pre ne dôležité. Na čom im skutočne záleží? Čoho sa nevedia vzdať? Možno budete prekvapení.

Vaša Lula

Očami Luly píše pre vás Lula:

Som Lucia Ploczeková. Som manželka, matka, kamarátka, optimistická duša a v práci pani učiteľka. Vždy som sa laicky zaujímala o psychológiu dieťaťa. Pochopiť jeho podstatu, byť mu tak bližšie, či vedieť pomôcť.